CHKO Biele Karpaty
Orografický celok Biele Karpaty sa nachádza na slovensko-moravskom pomedzí, je súčasťou Slovensko-moravských Karpát. Pozdĺž celého pohoria prechádza štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Na území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty a Chráněná krajinná oblast Bílé Karpaty. Na juhu zaberajú CHKO časť Myjavskej pahorkatiny na slovenskej strane, resp. časť Dolnomoravského úvalu na moravskej strane.
Najvyšším bodom pohoria je Veľká Javorina (970 m), ďalej Chmeľová (925 m), Veľký Lopeník (912 m) a Kobylinec (911 m).
Rastlinstvo Bielych Karpát
Lesnatosť CHKO Biele Karpaty je 67%. Najrozšírenejšou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica).V nižších polohách vytvára porastové zmesi s dubom zimným (Quercus petraea), hrabom obyčajným (Carpinus betulus), cennými listnáčmi, ako sú javory (Acer platanoides, A. campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa (Tilia), jarabina brekyňa (Sorbus torminalis), jarabina mukyňa (Sorbus aria)a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). V krovitom poschodí sa na vápencoch uplatňujú vápnomilné kry, napríklad drieň obyčajný (Cornus mas), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus).Hojná je tiež lieska obyčajná (Corylus avellana), hlohy (Crataegus spp.), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), ríbezľa egrešová (Ribes uva-crispa), bršlen európsky (Euonymus europaeus).V teplomilných dubinových spoločenstvách sa nachádzajú vzácne druhy rastlín ako modruška pošvatá (Limodorum abortivum), vstavač bledý (Orchis pallens), lazer trojlaločný (Laser trilobum).V bučinách a dubobučinách je hojný výskyt vzácnych vstavačovitých ako prilbovka dlholistá (Cephalanthera longifolia), prilbovka červená (C. rubra), kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla) ap. Významný je výskyt mliečivca alpínskeho (Cicerbita alpina) na Javorine.